1.časť
Život nie je ako život...
zvlášť ak bývate v nejakej zatuchnutej diere... omieľala Monika Ondrejovi dovtedy kým jej napokon neschválil stavbu nového domu, byt predali a zatiaľ ako prechodné riešenia sa presťahovali k jeho matke Sofii do jej luxusnej vily...
V deň sťahovania
Ondrej: Vitaj doma, láska...
Monika: Doma budem hovoriť tomu domčeku, ktorý si postavíme... ako si mi sľúbil.
Ondrej: Vieš dobre, že sa na tom pracuje.
Monika: Jasné... prepáč. Nemôžeš tie veci odložiť na zajtra?
Ondrej: Hovoril som ti, že to musím vybaviť už dnes.
Monika: Ja len, že...
Ondrej: Prosím ťa, Monča! Prestaň už! S mamou budete aspoň taký rok žiť pod jednou strechou. Musíte sa nejako naučiť spolu vychádzať.
Monika: Tak sa o to teda pokúsim... Ahoj, ľúbim Ťa.
Sofia (telefonuje): ..neboj sa, všetko vybavím. Vieš, že na mňa sa vždy dá spoľahnúť. Hmm... moment, niekto zvoní. O chvíľu ti zavolám.
Sofia ide otvoriť, do domu vchádza Monika.
Monika: Dobrý deň, mama...
Sofia: Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si ma tak neoslovovala! Nie som tvoja matka! A nestoj tam medzi tými dverami ako najatá... poď dnu!
Ondrej večer napokon prichádza na miesto, kde sa má stretnúť s istou dôležitou osobou...
Ráno ho však nájde jeden starý pán v neďalekom parku ležať v kaluži krvi. Jeho srce dobilo...
O 5 ROKOV neskôr...
Monika, tak ako každý deň aj tento, ide do rodinnej reštaurácie, ktorú vedie a, ktorá stojí hneď za Sofiinym domom.
V reštaurácii pracuje aj vynikajúca šéfkuchárka Petra, ktorá je Monikinou najlepšou kamarátkou a zároveň spolubývajúcou, pretože je dcérou Sofiinho druha.
Monika: Ahoj Peťa...
Petra: Ahoj.
Petra: Užila si si víkend?
Monika: Prosím ťa... strašné. Samá nuda, samé konferencie... som šťastná, že to mám za sebou. Všetko fungovalo? Žiadne problémy tu nenastali?
Petra: Bože, Monča! Veď si mi každých päť minút volala a neustále si sa ma túto otázku spýtala... všetko bolo fajn.
Monika: Super, ja len... pre istotu.
Sofia telefonuje: Áno, aj ja ťa ľúbim...
Sofia vojde do svojej spálne, kde nájde ležať Michala.
Sofia: To čo má znamenať?! Čo tu zase chceš?! (kričí na Michala) Nie, to nehovorím tebe, Kristián. To hovorím tomu tvojmu synovi, ktorý zase leží v mojej posteli. Maj sa! (zloží) Vypadni odtiaľto!
Michal: Prepáčte, teta...
Sofia: Nevolaj ma tak!
Michal: Keď vy máte tak fantasticky pohodlnú posteľ a perfektnú telku!
Sofia: Počúvaj ma, ty smrad. Nemysli si, že ťa tu budem tolerovať len preto lebo žijem s tvojim otcom. Máš vlastnú izbu s rovnako pohodlnou posteľou a telku máš v obývačke! Viac ťa tu nechcem vidieť!
Tibor a Aneta vystúpia z auta, keď v tom Tiborovi zazvoní mobil.
Tibor: Haló... prepáčte, ale dnes nemôžem... naozaj nie! ... pochopte, po rokoch sa vraciam domov, nebol som tu už celé roky... dobre, hneď vyrazím!
Aneta: Čo sa deje, láska?
Tibor: Je mi to strašné ľúto, Aneta, ale musím odísť...
Aneta: Len teraz sme prišli. Nebol si doma vyše piatich rokov.
Tibor: Hej, ale naozaj musím ísť... ak nechceš nemusíš ísť so mnou, zostaň tu. Pozdrav mamu.
Aneta vchádza do domu.
Aneta sa v duchu usmeje pri pohľade na majetok svojho druha...
Aneta vojde do jednej zo spální v dome nevediac komu patrí... Michal započuje, že tam niekto vošiel. Keď zistí, že je to krásna žena, tak sa k nej prikradne a nastraší ju.
Michal: Ahoj kráska!
Aneta: (zvreskne)
Michal: Koho hľadáš? Môžem ti nejako pomôcť, hm?
Aneta: To sotva, dajte mi pokoj!
Michal: Ste v mojom dome a ja ti mám dať pokoj?!
Aneta: Som Tiborova priateľka, ty magor!
Michal: Aha... takže môj nevlastný braček je už tu...
Monike príde mail ohľadom istého obchodného stretnutia, ktoré sa presúva už na dnes.
Po dlhých sedeniach si Monika urobí chvíľku oddych a zájde do parku neďaleko hotela, v ktorom je ubytovaná. Tam v diaľke uvidela muža, ktorý ju neuveriteľne očaril... Tibora.
No nielen Moniku očaril tento neznámky z parku, ale aj ona očarila jeho... ako magnety sa k sebe priblížili až sa v tesnej blízkosti začali zhovárať...
Monika: Dobrý deň... ja... len som asi zablúdila (vymyslela si)
Tibor: Aha... a čo hľadáte?
Monika: No... hotel, vraj tu neďaleko by mal nejaký byť.
Tibor: Tamtým smerom. (ukázal jej)
Mužovi však zazvoní mobil... Tibor: (po telefonáte) Je mi to strašne ľúto, ale ja... musím odísť. Dúfam, že to nájdete. Majte sa... mimochodom, volám sa Tibor.
(zakričal keď už niekam bežal)
Kristián vychádza zo svojej firmy, ktorú sám vedie. Niekto mu však zavolá... meno na mobile ho však vôbec nepoteší.
Kristián: Čo zase chceš?! ... ale ja naozaj nič nemám! Firma je v strašnom stave... aj keby som ju predal, tak by to nebola ani polovica toho, čo ti dl... čo?! Prosím ťa, rozmysli si to! Haló? Haló?!
Aneta sa sama obsluhuje v záhradnom bare, Sofia sa vracia domov, priateľku svojho syna vôbec nepozná...
Sofia: Kto ste a prečo sa pre svätého Boha hrabete v tomto bare?!
Aneta: Prosím! Takto sa so mnou rozprávať nebudete! Mne to tu patrí... takmer. A nejaká stará fiflena...
Sofia: Čo si to dovoľujete! Toto je môj dom!
Aneta: Ja... aha... teta Sofia?
Monika sa vracia večer zo služobky a hneď ide skontrolovať reštauráciu. Niekto jej však skríži cestu.
Michal: Ahoj Monika, ako sa máš... neprisadneš si ku mne? Pozývam ťa na romantickú večeru... dokedy ma chceš ešte odmietať?!
Monika: Ahoj Mišo... ja... nie som v podstate hladná, utekám domov, prepáč.
Monika: Čo to má znamenať?!
Petra: Prepáč, nevedela som, že sem ešte dnes prídeš. Vieš aký je zaťatý, neveril mi, že si bola preč tak tu čakal.
Monika: Dobre, všetko je OK? Ak áno, idem domov a povedz svojmu milému bratovi, aby mi už konečne dal pokoj!
Aneta skypuje s Tiborom.
Aneta: Zlatko, spôsobila som si neuveriteľné foyer!
Tibor: Neboj sa, mama ti to odpustí...
Aneta: To sotva, takmer ma prehodila cez plot ažkým som jej nepovedala, že som tvoja priateľka. Kedy vlastne prídeš?
Tibor: Zajtra, ľúbim ťa. Pa.
Kristián prichádza do reštaurácie. Kristián: Petra! Počúvaj, poď sem!
Petra: Nemám čas, otec. Ak si si nevšimol, tak som v práci a mám veľa roboty.
Kristián: Ale... nevďačné dievčisko!
Monika celú noc myslela na krásneho neznámeho... ale aj na kopu iných vecí. Tak ako každý večer a celú noc, myslela na Ondreja... čoskoro to bude presne päť rokov, čo ho niekto zavraždil... a polícia nebola schopná vraha vypátrať...
Aneta v spálni pozerá TV, Tibor sa vkráda do izby.
Aneta: Preboha! Láska, ty čo tu robíš? Vravel si, že...
Tibor: Malo to byť prekvapenie! Ahoj.
Aneta: Som tak šťastná, že si tu...
Tibor: Ja tiež.
Kristián: Ty Sofia, tak my napadlo, že tú reštauráciu by sme mohli predať, čo?
Sofia: Čo prosím? A to ako prečo?
Kristián: Dnes som tam bol. Bla úplne prázdna. Nikto tam nechodí, bodaj by keď je ukrytá za našim domom.
Sofia: Za mojim domom!
Kristián: To je jedno...
Sofia: No to nie je! Aj reštaurácia patrí mne a nikdy ju nepredám! Pred tým než Ondrej zomrel ma poprosil, aby som ju dala niekde Monike postaviť. To dievča nemám rada, ale Ondrej bol môj syn a milovala som ho... a svoj sľub dodržím!
Ráno ide Monika do práce a pred vchodom stretáva dobre známeho muža zo včera - Tibora. Neverí vlastným očiam.
Monika: Panebože, to ste vy? Čo tu robíte?
Tibor: Neďaleko bývam... odvčera.
Monika: To je úžasné! Ja tu pracujem... Viete, minule sme toho veľa nestihli, nezájdeme niekam na piknik?
Tibor: No ja...
Monika: Prosím!
Spoločne sa vybrali k jazeru.
... a tam si pochútnavalina rôznych špecialitách a dobre sa bavili...
Monika: Čo vlastne robíte?
Tibor: Sme spolu na pikniku a vykáme si... budeme sa výdavať častejšie.
Monika: Tak teda, ja som Monika.
Tibor: Tibor... a ja v podstate podnikám. Vlastním sieť reštaurácii...
O niekoľko hodín každý šiel inou cestou a neskôr sa Monika vracala domov. Na terase okrem raňajkujúcej rodinky našla aj hosťa...
Michal sa zrazu prestal nudiť. Michal: Monika! Poď sadni si!
Sofia: Monika, určite si spomínaš na Tibora... trošku sa totižto zmenil.
Monika: Ja... v podstate...
Tibor ani Monika ničomu nechápali...
Sofia: To je môj Tibor! Ondrejov brat! Môj syn! Preboha dievča, zobuď sa už!
Monika: Bože, to si ty? Na fotkách vyzeráš úplne inak... (reagovala stále začudovane)
Tibor: No ja som ťa v podstate videl iba na svadobnej fotke a to si vyzerala... tiež trochu inak.
Zatiaľ Aneta vychádza z domu.
Aneta: Dobré ránko, miláčik!
Tibor: Ahoj Anet.
(Tibor to nechcel, ale Aneta ho začala bozkávať...)
TO BE CONTINUED...
